Choď na obsah Choď na menu
 


Fakty o vrahoch.

21. 2. 2010

 Obrázok Fakty o vrahoch

 

Raz za čas sú média plné štvornohých vrahov. Vždy, keď pes napadne človeka. Vždy, napriek tomu, že psy za rok zabijú menej ľudí, než ľudia na diaľnicach za jediný deň. Bojové plemená. Psy zabijaci. Dohryzený dôchodca, potrhané dieťa. Dramatická reportáž komerčnej televízie, v ktorej sa dozvieme, akí sú všetci obyvatelia obce či mesta zarmútení. Ako je to ale v skutočnosti? Aká je pravda o tzv. „bojových plemenách“?

 

            Napríklad v Nemecku psy usmrtili 52 ľudí. Tento počet je však za 34 rokov. Ale i tak, akú rolu v týchto usmrteniach hrali tzv. „bojové plemená“?  V podstate bojové plemená neexistujú. Existujú iba nebezpeční alebo agresívne psy vo všetkých plemenách. Je to mýtus, vymyslený novinármi a občas pred voľbami vytiahnutý na svetlo niektorými poslancami, ktorí si chcú získať popularitu u nepsičkárov  alebo u majiteľov malých psích plemien. Napriek tomu majú snahu plemená, označované ako bojovné, zakázať, či regulovať ich chov. Ich majitelia by vraj mali robiť psychotesty a dokazovať, či dané plemeno zvládajú. Pretože tie veľké psy sú vraj nebezpečné pre ľudí a ostatné psy. Veď si všimnite,  aké sú prvé fotografie  v tomto blogu pôsobivé...

 

            Občas v Indii tiger zabije a zožerie človeka. Mala by teda indická vláda všetky tigre vyhubiť a zakázať? Občas v Afrike lev zožerie Masaja. Mali by sa teda levy vyhubiť? Mal by majiteľ SUV robiť psychotesty, pretože ostatné osobné autá sú menšie a teda pri kolízii s SUV má ich vodič menšiu šancu? Mala by sa prevádzka SUV regulovať? Čo na tom, že si väčšina ľudí kúpila SUV preto, že sa boja agresivity ľudí v tých menších autách a chcú mať teoretickú šancu ich agresivitu prežiť. Za posledné roky v ultraľahkých a ľahkých lietadlách v ČR zahynulo niekoľkonásobne viac ľudí, než koľko ich bolo zabitých psom. V týchto lietadlách zahynulo 26 ľudí. Nikto nepremýšľa o ich zákaze, o zákaze chovu niektorých plemien psov áno. Meniť legislatívu „len“ kvôli  jednému mŕtvemu ročne je nezmysel a aktivity tohto smeru sú obyčajný populizmus. Súčasná legislatíva je naviac dostatočná.

 

Fakty o napadnutí človeka psom v ČR:

Prvé číslo je počet psom usmrtených ľudí, druhé (za lomítkom) počet ťažko zranených:

1998 1/0

1999 1/1

2000 0/3

2001 0/3

2002 1/6

2003 3/10

2004 1/7

 

Za 7 rokov po útoku psa zahynulo v ČR 7 ľudí. Paradoxom ale je, že väčšinou po útoku tzv. „nebojového“ psa. Napríklad nemeckého ovčiaka, spopularizovaného kedysi socialistickej českej verejnosti fotografiami pohraničiarov, ktorí strážili náš socialistický mier. To, že nemecký ovčiak útočí a zabíja častejšie než pitbul, prenasledovatelia pitbulov, stafordov či rotwailerov čudne prehliadajú a píšu nezmysly o nulovej hranici týchto psov medzi hrou a útokom.

ObrázokAby sme pochopili staforda, musíme poznať pôvodné plemená, z ktorých bol vyšľachtený – buldoga a teriéra. Anglický buldog vyšľachtený začiatkom 19. storočia bol smelý, nebojácny pes silného a svalnatého tela s mohutným svalstvom a silnými čeľusťami. Bol vyšľachtený, aby hrýzol buldočím spôsobom: aby zastavil býka a zostal v ňom pevne zahryznutý. Všetky vlastnosti tohto buldoga nachádzame u psov, ktorých telesná stavba sa podobá stavbe dnešného amerického staforda. Druhým zakladateľom plemena bol biely anglický teriér. Toto kríženie dalo AST silu, rýchlosť, húževnatosť a nebojácnosť. Nie však automatickú chuť zabíjať.

 

            AST neútočí, pokiaľ nie je sám napadnutý, alebo pokiaľ nie je napadnutý jeho pán. Je to vysoko inteligentné plemeno, ktoré veľmi dobre dokáže rozoznať stupeň nebezpečia a adekvátne podľa neho reagovať. Znesie aj tvrdšie zachádzanie od nevedomých detí, ktoré prirodzene, rovnako ako dospelého človeka miluje. Staford a pitbul je mnohými nenávidený a zatracovaný preto, že veľmi často v súboji s iným plemenom, pokiaľ je k nemu druhým psom vyprovokovaný, víťazí. Títo ľudia však prehliadajú, že jeho prirodzenosťou nie je automatický útok, ale radikálna obrana. Ochraňuje pána, svorku, dom. Bráni, ale neútočí. Že za skoro dvesto rokov človek vyšľachtil a vychoval jedno z najinteligentnejších plemien. Staforda a pitbula by si pochopiteľne nemali brať ľudia, ktorí o tomto plemene nič nevedia. Lenže to väčšinou platí pre majiteľov iných plemien, väčšina chovateľov však svoje psy veľmi dobre pozná a zvláda. Staford miluje ľudí a zrovna deti a neútočí. Kto neverí, môže si o povahových vlastnostiach zistiť pravdu z oficiálnych prameňov a nepodliehať fámam, šíreným v médiách a veľa krát aj na blogoch.

ObrázokPutbul či staford je človeku nebezpečný jedinou vecou – svojou láskou. Keď som si kúpil amerického staforda a hovoril, že na maznanie, ľudia okolo si mysleli, že som blázon. Ľudia, ktorí toto plemeno vôbec nepoznali. Púšťal som ho medzi ľudí, deti (so súhlasom rodičov) a psy. Hral sa, maznal, olizoval, nechal sa hladkať.

Potom sme sa presťahovali do pražského Karlína. Veľa psov tam bola „pouličná zmes“. Samozrejme bez vôdzky a náhubku. Náš mal jedno aj druhé. Plno psov k nemu na voľno pribehlo a ja som sa márne dožadoval u ich majiteľov, aby si psa odvolali (nikto to nevedel) a aby na budúce mali psa na vodítku. Keď za pol roka nášho psa napadlo a pohrýzlo celkom 5 „nebojových psov“, kúpil som si stopovacie vodítko, aby mal ten náš väčší manévrovací priestor k obrane. Potom sme stretli boxera, ktorý nášho staforda už dva krát napadol. Majiteľ nereagoval na moju žiadosť, aby si svojho psa privolal a dal na vodítko. Vo chvíli, keď boxer zaútočil, som nášmu stafordovi strhol košík a povolil stopovacie vodítko. Útok skončil bolestným kňučaním boxera a jeho útekom k pánovi, ktorý na mňa zavolal mestskú políciu, pretože som tomu nášmu obranárovi schválne dal dolu košík a povolil vodítko a dal mu tak možnosť brániť sa.

Podobná situácia sa ešte pár krát opakovala a zrazu začali majitelia ostatných psov vodítka a košíky používať. Aspoň vo chvíli, keď sme sa objavili my.

 

            Väčšina bitiek medzi psami (staforda, pitbula a iným psom), končí prehrou nebojového plemena. To je fakt. Druhý fakt ale je, že tie bitky väčšinou začínajú nebojové plemená a vinu nesú ich majitelia.

            Väčšina napadnutí človeka psom má tieto príčiny:

1. Pes je psychopat. Ako v ľudskej, tak v psej populácii, sa vyskytujú psychopati, teda jedinci, ktorí napádajú svoje okolie bezdôvodne.. Tak to proste je a nič s tým neurobíme. Nakoniec, plno psychopatov stretnete denne za volantom áut.

 

2. Majiteľ psa je hlupák. Majitelia, ktorí buď zo zlej vôle alebo z obyčajnej hlúposti psa úmyselne podporujú v agresívnom správaní, alebo ich nezvládajú. Ani tu zákon nepomôže, pretože títo ľudia ho budú ignorovať.

 

3. Napadnutý je hlupák. Koľkokrát vidno, ako sa pes krčí pri nohách svojho pána, keď sa k nemu rúti dôchodkyňa, ktorá vidí daného psa prvý krát v živote a chce si ho „pomojkať“. Alebo maminka, ktorá tlačí vlastné dieťa (ktoré ma hlavu v rovnakej výške ako pes) so slovami: „Poď môj zlatý, pohladkaj si psíka.“ a pestuje v dieťati pocit, že pes je vlastne väčšia a pohyblivá plyšová hračka. Alebo ľudia, ktorí chcú pohladkať cudzieho psa, ktorý pri dverách stráži tašku...Alebo keď majiteľ psa, ktorý je na voľno, hádže svojmu psovi hračku a v blízkosti sú iní psy, tiež na voľno a potom sa diví, že sa strhne bitka. Pes je zviera a nijako nedokáže rozpoznať, že hračka nie je jeho. Koľko ľudí pozná reč psa (mimiku), koľko psíčkarov zvláda skutočne svojho psa (rešpektovanie povelov bez vrieskania)? Maximálne tak 5%. Najčastejšie počujem „povel fuj“ alebo „poď sem“. Alebo keď sa stretnú dvaja psy, jeden má zodpovedného pána a je na vodítku, druhý má ignoranta a poskakuje okolo toho, čo je na vodítku a šteká na neho. Na toho, čo je vystresovaný obmedzeným pohybom. Čo myslíte že sa stane a kto za to môže?

 

            Keď stretnete na ulici pekné dievča, ktoré nepoznáte, idete ju tiež pohladkať? Jasné že nie. A nie len preto, že by ste dostali facku. Jednoducho viete, že sa to nerobí. Človek vám dá facku. Pes nevie fackovať, tak pohryzie. Čo sa týka plemien a štatistík napadnutí človeka psom podľa plemena psa, v ČR suverénne vedú jazvečíky, kríženci malého a stredného vzrastu, nemecké ovčiaky, strední pudlovia, a na konci je americký stafordšírsky teriér.

 

 ObrázokŠtatistika útokov psa podľa plemien v Nemecku za obdobie 1968-2002. Útoky, ktoré človek neprežil za obdobie 34 rokov:

 

 

 

 

 

 

Nemecký ovčiak: 26

Rottwailer: 7

Nemecká doga: 5

Kríženci: 4

Pitbull, AST*: 3

Doberman: 1

Chrt: 1

Huski: 1

Lovecké psy: 1

Boxer: 1

Labrador: 1

Bernardín: 1

*) tu sú zahrnuté plemená: Americký stafordšírsky terrier, Bandog, Bordeauxská doga, Bulmastif, Bulterier, Argentinská doga, Brazílska fila, Mastif, Španielský mastin, Pitbull, Rhodský ridgeback, Stafordšírsky bulterier, Tosa inu

 

            Nezabudnuteľná je nedávna hystéria po zabití 21 ročného človeka stafordom. Išlo o Turka, žijúceho v tureckej komunite. Zmienený pes bol v tejto komunite známy ako agresívny, bol cvičený na útok, sústavne bol bitý a týraný i svojim posledným majiteľom, ktorý bol v poradí dvadsiatym majiteľom tohto psa. Týrané a k agresivite cvičené zviera sa bránilo a zabilo. A „pravda“ sa narodila a spustila ďalšiu hystériu o  „bojových“ plemenách. Keď niekde pohryzie pes dieťa a TV robí reportáž o prípade, tak sú všetci v okolí zhrození. Potom vám televízia premietne hlavou staforda alebo pitbula s vycerenými zubami a dole je poznámka „archívne zábery“. Poznámka, ktorú väčšina prehliadne. I skutočnosť, že neútočil staford, ale nemecký ovčiak. Zabijak staford či pitbul sa vám ale vrýva do podvedomia. Bojové plemená neexistujú. Len občas agresívne psy. Tie majú ale skoro vždy agresívneho majiteľa.

 

  V priObrázokemere denne zahynie na českých diaľnicach viac ľudí, než je zabitých ľudí psom za rok. Nikoho to nevzrušuje. Prestaňte prosím hlásať svoju pravdu o „bojových“ plemenách, ktoré neexistujú. Prestaňte zamieňať znížený prah bolesti niektorých plemien za vymyslenú „nulovú hranicu“ medzi útokom  a hrou. Prestaňte nahradzovať vlastnú neschopnosť zvládnuť svojho psa laickými komentármi o tých druhých. „Bojové“ plemená psov neexistujú, nezodpovední majitelia psov (bez ohľadu na rasu) a laickí hlásatelia právd však áno. V ČR je denne týraných niekoľkonásobne viac detí, než na koľko zavrčí pes. Ročne je v ČR utýraných niekoľkonásobne viac detí, než koľko bolo za 20 rokov zabitých psom. Napríklad v roku 1999 bolo v ČR zavraždených 18 detí a kojencov. Počet týraných sa odhaduje na tisíce, možno desiatky tisíc detí. Prečo kvôli tomu nikto neprotestuje a nepíše blogy, alebo nenavrhuje zmeny legislatívy?

 

Michal Malý, ČR