Choď na obsah Choď na menu
 


Psy nás učia trpezlivosti, radosti zo života,...

8. 2. 2010

Psy nás učia trpezlivosti, radosti zo života, inšpirujú nás svojou zvedavosťou. Sú to budhisti, žijú výlučne v prítomnosti. Občas nás však svojimi prejavmi dokážu doslova vytočiť.

 

Traduje sa, že výchova psa sa dá oveľa ľahšie zvládnuť ako výchova dieťaťa. Táto veta môže byť pravdou za predpokladu, že chovateľ sa okrem technických postupov pri cvičení zaujíma i o psiu dušu. Viem, že sa opakujem, ale opäť pripomínam, že v tomto smere poslúži kvalitná literatúra od skúsených kynológov, biológov a etológov. Práve z týchto prameňov sa môžete dozvedieť o princípoch, na ktorých funguje psia svorka i jedinec. Nasledujúce riadky opisujú niekoľko záležitostí, ktoré sú pre psa prirodzené, pre jeho chovateľa však predstavujú ustavičný a neraz neodstrániteľný problém.

 

Večný hlad

 

Pokiaľ sa každá vychádzka stáva stresom, lebo váš pes, len čo ho odopnete z vôdzky, sa okamžite vrhá na všetko stráviteľné i nestráviteľné, čo vyňuchá, je načase sa zamyslieť nad množstvom i zložením potravy, ktorou ho kŕmite. Keď má ustavične plnú misku a nudu zaháňa jedením, žalúdok si zvykne a žiada si čoraz vyšší príjem. Problémom môže byt však aj to, keď oprava obsahuje veľké množstvo balastu a málo výživných látok. Žalúdok sa síce zasýti, telo však nie, a tak si chýbajúce živiny pes začne zháňať mimo svojej misky. Pokiaľ je zvýšená žravosť občasným stavom, nie trvalým, môže byť príznakom toho, že psie podvedomie vydalo rozkaz na spustenie krízového režimu. Ten sa môže týkať obdobia pred príchodom zimy, času párenia, ale aj po prežití nejakej duševnej traumy.

Inou kapitolou je pochutnávanie sa na rôznych nechutných a smradľavých zvyškoch. Rozhodne by ste mali zakročiť. Vášho psa okrem žalúdočnej nevoľnosti a iných ťažkostí totiž ohrozuje aj otrava. Nekontrolované žranie sa dá zvládnuť alebo obmedziť tak, že naučíte psa, aby sa do granúl v miske pustil až na váš povel. Nie je to až také týranie, ak os na prvý pohľad zdá. Aj vo svorke treba čakať, kým s nažerie vodca. Čo sa týka vody, pes by ju mal piť zásadne zo svojej misky. Preto ju berte so sebou na každú dlhšiu prechádzku a pribaľte i fľašu vody. Nikdy nemôžete vedieť, či potok nie je znečistený chemikáliami či inými škodlivými látkami.

 

Značkovanie

 

Ľudia čítajú noviny, sledujú televíziu, počúvajú rádio, surfujú na internete, čiže získavajú informácie. Presne tú istú funkciu vo svete zvierat majú pachové stopy. Na značkovanie teritória okrem iného slúži moč. Najčastejšími „médiami“ na šírenie psích správ sú stromy, stĺpy, pouličné lampy, rohy domov, ale neraz i blatník susedovho auta, ružový krík susedky či nebodaj noha zarozprávaného suseda. Je jasné, že nie každý dokáže takúto nepríjemnú situáciu zhodnotiť z nadhľadu, preto by majiteľ mal psa vybehávať niekde mimo chúlostivých cieľov. O niečo ťažšie zvládnuteľným problémom sú prejavy mimoriadne sebavedomých a dominantných psov: tie podliehajú nutkaniu, aby si značkovali teritórium aj v byte svojho majiteľa. A nielen to. Dvihnúť labku a cvrknúť kade-tade si trúfnu hoci na návšteve. Najmä tam, kde chovajú nejakú mimoriadne príťažlivú sučku, ale aj tam, kde treba pokoriť nejakého iného samca. Pomôže jedine rázny zákrok, ktorým psovi jasne vyznačíme mantinely jeho pôsobnosti. Pri tvrdohlavcoch a alfa samcoch však takéto opatrenia, najmä keď neprišli včas, v útlom veku, preveľmi nezaberajú.

 

„Jazdenie“

 

Je to postoj, pri ktorom pes zozadu naskočí na chrbát iného psa a imituje párenie. Praktizujú ho samce, ale aj staršie sučky. Takéto správanie  môže byť symbolom dominancie, keďže právo páriť sa prináleží vo svorke dominantnému samcovi a samici. „Jazdenie“ môže byť zdrojom konfliktov a agresivity medzi psami, ale nepríjemné je i to, keď sa pes takýmto spôsobom realizuje na človeku či nebodaj na dieťati.

Skúsení kynológovia radia: Toto správanie potláčajte, aj keď váš pes asi ťažko pochopí, prečo mu zakazujete, aby si mimo svorky dokazoval svoju dominanciu.

 

Dobrák Coudy

 

Ťahanie na vôdzke sa stáva problémom najmä v období, keď z malého, ledva sa gúľajúceho šteniatka vyrastie dospelý pes. Môžete to síce brať ako posilňovanie svojich bicepsov a tricepsov, myslite však na to, že statné plemená dokážu vyvinúť riadnu silu, o čom som sa presvedčila na vlastnej koži. Keďže v našej rodine sme vždy mávali sôr menšie plemená (jedinou veľkáčkou bola sučka labradora, tá však bola mierna a relatívne ohľaduplná), nemala som možnosť otestovať, čo zvládne taký štyridsaťkilový hafan. O tom, že aj pri svojej výške a hmotnosti dokážem lietať, ma presvedčiť statný retríver Coudy. Dobrák a flegmatik, ale iba do chvíle, kým sa niekde nablízku neukázala mačka. On si ju všimol, ja nie. Hoci som zaregistrovala, že Coudy prestal hrabať a vyrazil vpred, spoľahla som sa však na flexi vôdzku. To, že som sa na pár sekúnd odlepila od zemského povrchu, spôsobili tri zhody: cica zbadala blížiaceho sa Coudyho a rozbehla sa krížom cez pole, Coudy sa pustil za ňou a maximálne napol vôdzku, na ktorého konci som bola ja. Kým som to napokon vybalansovala, bezmocne som trepotala nohami, veslovala rukami a s hrôzou pozorovala, ako sa k mojej tvári približuje obrovská mláka a rozjazdené blato. J

 

 

Ťahanie na vôdzke

 

Ťahanie na vôdzke sa dá odnaučiť. Aj keď existujú typy psov, ktoré radšej riskujú uškrtenie obojkom, než by mali zvoľniť tempo. Pritom nemusí ísť o prejav ignorancie voči majiteľovi. Takto reagujú temperamentné psy, ktoré nemajú dostatok pohybu, ale i tie, ktoré sa tešia zo života ako náš nemecký špic. Navyše, celú cestu od domu až po park, keď konečne dostal voľno, preštekal a zvládol to i s loptičkou v papuli. Na chvíľu pomohlo, keď som na ňom vyskúšala starý trik skúsených poľovníkov a vôdzku som mu prevliekla cez hruď popod ľavú pazuchu. Tento vynaliezavý pes však veľmi rýchlo zistil, ako sa obmedzenia zbaví, a tak som rezignovala.

 

Úteky

 

Sú psy, ktoré sa od majiteľa nepohnú ani na krok. A iné, len čo sa ocitnú na slobode, bez obmedzujúcej vôdzky, fuk, a už bežia preč. Toto sa však viac týka jedincov, ktorí od šteňacieho veku putovali od majiteľa k majiteľovi. Keď sa teda ujmete psa z útulku alebo najdúcha, kým dokonale neprehliadnete všetky jeho triky, na prechádzke ho nepúšťajte z vôdzky. Je totiž veľmi pravdepodobné, že sa pokúsi o útek. Trošku iným prípadom s rovnakou podstatou sú lovecké psy. Tie majú v génoch zakódované stopovanie a prenasledovanie koristi. Len si všimnite, aké plemená sa najčastejšie ocitajú na plagátoch s nápisom Hľadá sa! Lovecký pes je náročný na vybehávanie. Keď mu  majiteľ poskytuje akurát tak prechádzku okolo domu, vezme svoj osud do vlastných labiek a pri najbližšej príležitosti utečie.

Aby ste temperamentné zviera unavili, doprajte mu dostatok aportov. Hádžte mu loptičky, palice, len nie kamene, tie nielenže ničia zuby, ale môžu skončiť až v žalúdku.

 

Pochvala namiesto trestu

 

Keď sa stane, že pes od vás uteká a nereaguje na povely, nebežte za ním. Len by ste v ňom utvrdili domnienku, že aj vám sa táto hra mimoriadne páči. Zostaňte na mieste a skúšajte psa privolať. Len čo príde, aj keby to malo trvať dlhšie, než zvládne vaša trpezlivosť, vždy ho pochváľte a nikdy netrestajte. Prísny tón vášho hlasu a nebodaj capnutie po kožuchu si spojí s privolaním, takže nabudúce naň budete kričať márne.

Výbornou pomôckou na nácvik povelu „ku mne“ je dlhá, asi desaťmetrová šnúra. Niektorí kynológovia radia, aby ste ju pri výcviku nedržali v ruke, ale nechali voľne na zemi. Pes nadobudne pocit, že ho nič a nikto neobmedzuje, a vy si môžete vyskúšať, či poslúchne, keď naň zavoláte. V prípade, že sa pustí do behu a chce ujsť z vášho dosahu, šnúru pristúpte, čo ho automaticky zabrzdí. Takto si zafixuje, že ho môžete ovládať i na diaľku a nabudúce radšej poslúchne.

 

Problémový pes?

 

Predovšetkým si musíte určiť, ktoré psie prejavy sú pre vás neprijateľné a chcete ich potlačiť. Zakazovať psovi každý prejav príslušnosti k jeho druhu je trápením. Pre neho i pre vás. S niečím si dokážete poradiť sami, s niečím vám poradia skúsení kynológovia, vždy však pamätajte na to, že pri výcviku musíte byť predovšetkým trpezliví a dôslední. A nečakajte zázraky. Aj psy majú svoje dni, keď by najradšej iba leňošili. Navyše, ich povahy sa rôznia, niektoré sú inteligentnejšie, iné vrtkejšie, ďalšie sú tvrdohlavé. Niektoré potrebujú činnosť a spoločnosť iných psov, iné sú individualisti a k hromadnej drezúre sa nechajú nahovoriť len preto, aby vám urobili radosť.

Ako tvrdí kynológ Trumler, problémových psov, u ktorých sa dokázala genetická deformácia, je minimum. Oveľa viac je takých, u ktorých majitelia podcenili či nezvládli výchovou a nedokázali pracovať s prirodzenou povahou psa. Na tento faktor treba myslieť ešte skôr, než si kúpite šteňa. Vyberte si také plemeno, ktorého vlastnosti a temperament zodpovedajú vášmu životnému a nie módnemu štýlu.

 

(článok Daši Čejkovej, časopis Dieťa, január 2009)